Déclinaison / Conjugueur latin
| SINGULIER |
| Nom. | improperus |
| Gen. | improperi |
| Dat. | impropero |
| Acc. | improperum |
| Abl. | impropero |
| Voc. | impropere |
| PLURIEL |
| Nom. | improperi |
| Gen. | improperōrum |
| Dat. | improperis |
| Acc. | improperos |
| Abl. | improperis |
| Voc. | improperi |
| SINGULIER |
| Nom. | improperă |
| Gen. | improperae |
| Dat. | improperae |
| Acc. | improperam |
| Abl. | improperā |
| Voc. | improperă |
| PLURIEL |
| Nom. | improperae |
| Gen. | improperārum |
| Dat. | improperis |
| Acc. | improperas |
| Abl. | improperis |
| Voc. | improperae |
| SINGULIER |
| Nom. | improperum |
| Gen. | improperi |
| Dat. | impropero |
| Acc. | improperum |
| Abl. | impropero |
| Voc. | improperum |
| PLURIEL |
| Nom. | impropera |
| Gen. | improperōrum |
| Dat. | improperis |
| Acc. | impropera |
| Abl. | improperis | |